autor: MAREK VINCZE
Ešte počas štúdia vysokej školy v Dánskom meste Aarhus, sme sa rozhodli s kamarátmi takzvane, prísť severu na chuť. Rozhodli sme sa, že pre ešte lepší zážitok nebudeme spať v hoteli, ale zvolíme spanie pod holým nebom v stane. Pre tento účel som zakúpil stan Hamburskej značky Heimplanet. Táto značka si získala našu pozornosť od začiatku, ako sme ju objavili. S časovým odstupom rok sme túto značku zastúpili na Českom-Slovenskom trhu. Takto sa začalo naše spoznávanie:
Štartovali sme z mesta Aarhus autami smerom ku mestu Hanstholm, kde sme strávili prvú noc.
Hneď po príjazde nás očarila opustená severská pláž dostatočne vzdialená od ruchu mesta. Tá pláž bola jedinečná, dodnes nezabudnem na scenériu, ktorá nás obklopovala. Oblaky sa zdali byť len pár metrov vzdialené pričom ste sa cítili, ako by ste sa vznášali v nebi. Bol to najlepší večer nášho spoznávania.
Nafukovací stan Heimplanet som rozložil behom minúty, rozložili sme stoličky na pláži meter vzdialený od žblnkajúceho mora. Oheň nesmel chýbať, jednoducho sme zapálili Švajčiarsky Fondue gél. Počas toho, ako sme tam sedeli, noc sa blížila zazreli sme v diaľke svetlá, spočiatku sme nevedeli, čo tie prerušované svetlá sú. Skrz pohľad ďalekohľadu sme zistili, že sú to vzdialené Nórske majáky, ktoré strihajú celú tu diaľku až ku nám. Bol to skutočne krásny okamih.
Po zobudení sme sa z mesta Hanstholm vydali trajektom firmy ColorLine do mesta Kristiansand. Hneď od začiatku sme si povedali, že bude lepšie, keď budeme platiť v hotovosti, na naše prekvapenie po príchode do doku boli všade vylepené nálepky “no cash“. Jedinou možnosťou bolo zaplatiť kartou, no z nejakého zvláštneho dôvodu zo šiestich kariet nefungovala ani jedna. Zakaždým sme dostali hlásenie – nedostatok finančných prostriedkov. Čo bolo zvláštne nakoľko na každej karte bolo viac ako 300€, ktoré by pokryli náklady na trajekt. V tom sa objavil manažér stým, že sa mu to online podarilo zaplatiť, avšak aj to nie na prvý pokus. Neskôr nám povedal, že by to mohlo byť znamenie, pre ktoré by sme z Dánska nemali odplávať do Nórska.
Dokové parkovisko bolo plné nemeckých turistov sem tam dáky Rakúšan a Švajčiar či Francúz. Slováka, ba i Čecha sme tam veru nezazreli. Pokračovalo nalodenie sa na trajekt. Musím priznať trajekt bol výborný, zakúpili sme si lístky do Business triedy, ktoré boli o 30€ drahšie no v cene bolo jedlo a samostatná kajuta s relaxačnými kreslami, samozrejme káva a pitie bolo formou švédskych stolov. Na trajekte to žilo, Nemci si užívali tak, ako ich nepoznám, možno práve preto, že smerujú do tak zaujímavej krajiny, ako je Nórsko.
Hneď po vylodení z trajektu nás nemilo prekvapila colná kontrola, ktorá nás zastavila a vzniesla podozrenie, že by sme mohli prevážať drogy. Bolo nám vysvetlené, že je podozrivé, keď mladí ľudia so slovenskými ŠPZ cestujú trajektom do Nórska. Musím priznať boli sme jediní mladí ľudia na trajekte mimo detí, ktoré sa spolu s rodičmi tešili na dovolenku. Počas kontroly sme boli preverovaní niekoľkokrát. Ako prvé na nás pustili psa, ktorý mal čuchom zaznamenať prítomnosť drog. Pes však už po krátkej chvíli prestal ovoniavať, policajta to natoľko prekvapilo, že pes nič nenašiel tak sa rozhodol ho na nás pustil ešte ďalšie tri razy. Súčasťou boli otázky typu: máte radi drogy? Skúšali ste už niekedy drogy? Nakoniec nás odviedol do bielej miestnosti o rozmeroch asi 2 metre štvorcové. Počas nášho pobytu v tejto kutici sa pánom policajtom podarilo takpovediac prevrátiť celé auto na ruby. Všetky spacie vaky, stany povyberali z obalov dokonca boli natoľko dôkladní, že neostalo ani pero v obale. Počas tohto pobytu v kutici ku nám pridali ešte jedného mladého Nóra, ktorý bol tak isto podozrivý z prevážania drog. Povedal, že je to prvý krát kedy sa mu niečo podobné prihodilo, v strese bol oveľa väčšom, ako sme boli my. Situáciu sme využili a mladý Nór nám pomohol s dodatočným plánovaním našej trasy po Nórsku. Čo bolo určite prínosom. Po zhruba pol hodine nám prišiel policajt oznámiť, že sme voľní, nič nenašli a prajú nám pekné pokračovanie v ceste. Musím priznať nečakali sme, že by nám veci nechali ako po výbuchu. Bol to mimoriadne nepríjemný zážitok. Vtedy sme si spomenuli na pána manažéra, ktorý vravel o možnom znamení. V toľkom strese sme aj zabudli na doklady, totiž policajti nám ich sami nevydali, prišli sme na to, že nám chýbajú až po odchode zo stanice colnej kontroly no už sme boli vzdialení necelých 10 kilometrov. Keď sme sa vrátili po naše doklady boli sme ubezpečený o tom, že oni ich nemajú po polhodinovom naťahovaní nám doklady dali, ospravedlnenie zo strany policajtov sa nekonalo.
Prvý deň sme dorazili do mesta Stavanger, hoci bolo krásne, nezdržali sme sa v ňom dlho. S veľkou netrpezlivosťou sme túžili zazrieť Nórske fjordy. Cestou z Osla sa scenéria niekoľkokrát zmenila a mali sme možnosť pozorovať rôzne krajinné prvky.
Zo Stavangeru sme sa dostali 20km podmorským tunelom bližšie ku nášmu cieľu. Tunel bol mimoriadne zaujímavý a prechod cezeň bol zážitok. Nechýbali kruhové objazdy, odpočívadlá a moderná osvetľovacia technika, ktorá rôznymi farbami spríjemňovala jazdu. Po výjazde z tunelu sme zaregistrovali, ako sa deň neúprosne blíži ku koncu a my sme ešte stále nemali postavený stan. Takže naša jediná priorita bola nájsť miesto na kempovanie. No to sme ešte nevedeli, ako to v tejto časti Nórska funguje. Predstavte si, že každý meter štvorcový bol využitý a niekto ho obhospodáril. Buď tam ľudia niečo pestovali alebo sa starali o ovce. Po dlhej jazde sme stále neboli schopní nájsť miesto, kde by sme mohli postaviť stan. Napriek tomu sa mi páčilo, že každý má svoj podiel veľkej pôdy a nič nie je nevyužité. Presne vtedy som si na porovnanie spomenul na našu mesačnú krajinu – Slovensko. Dostali sme sa do situácie, že asi o jedenástej hodine večer sme sa blížili k nášmu cieľu, no jediný tunel, ktorý by nás tam mohol dostať bol zatvorený. Pracovník tunelu s prekríženým BMW cez cestu nám oznámil, že tunel bude opäť otvorený o 4 hodine ráno. Keďže sme nemali inú možnosť, boli sme nútení prespať v aute.
Na druhý deň hneď z rána sme pokračovali cez už otvorený tunel a, čo nás čakalo za ním bolo niečo nádherné - fjordy v plnej svojej kráse. Jazerá boli úchvatné, tráva mi prišla zelenšia, ako na Slovensku a vzduch bol príjemný ako v Tatrách. Celková scenéria bola ohromujúca a energia okolia sa nám vlievala do žíl. Fotografie nedokázali vystihnúť tú krásu, ktorú sme videli a prežívali.
Kamkoľvek sme sa pozreli, na desiatky kilometrov sme videli obrovské priestranstvá vody a kopcov. Nekončiace vodopády a malé pramene z ktorých pitie bola radosť pre chuťové poháriky. Celá krajina bola ponorená do hmly, vlhkosť bola všadeprítomná. Objem vody, ktorý sa nachádzal v tomto prostredí nám pripomínal Liptovskú Maru ale v oveľa väčšom rozsahu. Tam kde sme boli neexistovali turistické chodníky ani domy. Bol to nedotknutý kúsok prírody, ktorý by každý pravý dobrodruh ocenil. Fjordy prečkali naše očakávania.
Náš výlet po fjordoch sme ukončili výstupom na 1500 m.n.m., kde sme objavili zamrznuté jazero s krásnou tyrkysovou farbou. To miesto bolo tiché a pôsobilo tak, akoby sme sa ocitli niekde na póloch. A to práve bola tá krása Nórska. Zažijete nespočet krajinných scenérii, ktoré nie sú stále, ale veľmi rýchlo sa menia.
Po obzretí zamrznutého jazera bol pred nami cieľ, ktorý nám poradil mladý Nór a to vodopád Vøringsfossen. Pýšil sa výškou 182 metrov. Sila tohto vodopádu je len ťažko opísateľná, ak človek pred tým nevidel podobný vodopád. Fotografie ani videá nedokázali zachytiť tú silu a energiu, ktoré toto miesto vyžarovalo. Dunenie vodopádu z doliny bolo počuť všade navôkol. A občasná dúha len potešila.
Po návšteve vodopádu sme sa začali pomaly spúšťať do nižších nadmorských výšok, stále obklopení úchvatnou prírodou. Blížil sa koniec dňa a padlo rozhodnutie socializovať sa, prenajali sme si chatku v malom meste s približne 5 000 obyvateľmi. Chatka bola prijemným oddychom s možnosťou umyť sa v sprche po všetkom čo sme zažili. Bol už pokročilý čas a bol otvorený len jediný bar s reštauráciou, kde sme spoznali slovenského rómskeho barmana z Michaloviec, čo nás milo prekvapilo. Spoznal nás podľa slovenských ŠPZ. Mal nám veľa čo povedať o tamojšom živote. Vedeli sme, že Nóri majú veľa peňazí avšak barman nám povedal že priemerne ľudia v bare nechajú bez najmenšieho problému 500-1000€ pri každej návšteve podniku. My sme si taktiež objednali viac krát pivo a to sme ešte nevedeli, že za pohár zaplatíme 17€. :-) Taktiež sme sa dozvedeli o ich zákone, ktorý im zakazuje nákup alkoholu po 22:00 hodine. Nóri majú veľký problém s nadmerným požívaním alkoholu. Starší Nór, ktorý sa k nám pridal v bare spolu s Nórkou, nám rozprávali o svojich skúsenostiach a dali nám niekoľko zaujímavých životných rád. V dôvernej atmosfére nám Nórka spomenula, že je presvedčená že Európu čakajú neľahké časy – to bolo ešte tesne pred vojnou na Ukrajine. Jej tvár bola vážna a jej slová mali hlbší význam. Zdôraznila však, že Nórsko je oddelené od Európy a nie sú súčasťou Európskej únie, takže ich situácia nie je taká závažná, vonkoncom ropu ako ich hlavný zdroj príjmov dostali zadarmo od Dánov. Na čo si priemerný Dán vždy spomenie keď pomyslí na Nórsko. Odbilo 22:00 hodín a neznámy Nór sa snažil od slovenského barmana kúpiť pivo. Barman dodržiaval pravidlá aj napriek ponuke od Nóra, ktorý chcel zaplatiť 4-násobok ceny, čo by bolo 68€ za pohár piva. Mimo tohto nám barman opísal zimy, ktoré často prekročia -40 stupňov Celzia. Musím priznať, rád by som si to vyskúšal.
Ďalší deň nasledovala návšteva Osla. Po príchode nás mesto svojou atmosférou skutočne potešilo. Oslo je mestom s bohatou históriou a fascinujúcou architektúrou, kde sa tradičná a moderná kultúra spájajú. Je to skutočne veľmi bohaté mesto a vidieť to na každom kroku.
Po celodennom spoznávaní Osla nasledoval zážitok, z ktorého sme skutočne mali mráz na chrbte. Celé to začalo tým, že sme si z nejakej pochybnej stránky prenajali chatu. Nikdy sme sa s majiteľom chaty nestretli a celý čas bol veľmi vysmiaty, čo na nás pôsobilo skôr pozitívne. Chata sa nachádzala v hlbokom a temnom lese, 5km od civilizácie. Bola to jediná chata v širokom okolí. Hneď po príchode na chatu sme si všimli vtáčie búdky, ktoré všetky smerovali otvormi na chatu. Mali sme pocit, že v nich budú kamery. „Celkom šikovný nápad, ako ich skryť“, povedali sme si. Zároveň sme zistili, že sa chata dá uzamknúť len zvonku. Divné, avšak to v nás nevyvolávalo až taký mrazivý pocit. To čo sme zazreli neskôr v nás skutočne mrazivý pocit vyvolal. Na dverách bol vyrezaný kus dreva na jazýčku tak, aby sa dvere dali otvoriť tichým spôsobom, takže nikto by ani nepočul že sa dvere otvárajú. Toto poznanie v nás vytvorilo nevôľu kvôli ktorej sme preskúmali celú chatu, a čo sme našli, nás nijako nepotešilo. Pod posteľou sme objavili krv s rozbitým pohárom a v knihách sme našli len literatúru o vraždách. Posledná kniha s názvom „kreatívna vražda“ mala ako záložku bloček od sekery, a po prečítaní pár riadkov zo strán kde bola záložka položená ste sa dočítali o útulnej chatke hlboko v lese...V skratke ľudí v chatke čakala blízka smrť.
Navzdory tomu, že sme sa snažili zachovať chladnú hlavu mali sme oprávnené podozrenia na nekalé aktivity majiteľa chaty – možno to boli domnienky, alebo vtip majiteľa chaty vystrašiť hostí. Dodnes nevieme o čo presne šlo. Avšak nakoľko už bola noc, rozhodli sme sa chatu neopúšťať. Vyrobili sme si malú zarážku z dreva, ktorú sme strčili pod dvere, aby sa nedali otvoriť z vonkajšej strany. Všetky závesy sme zatiahli, aby nebolo vidno dovnútra. Vyzbrojení nožmi a sekerou sme boli neustále v strehu. Čo nasledovalo nás ale opäť zamrazilo. Komín sa upchal a do chaty začal prúdiť hustý dym, ktorý spustil alarm o ktorom sme nevedeli, možno si viete predstaviť ako nás takéto húkanie alarmu v psychickom rozpoložení, ktoré sme tam zažívali vystrašilo. Aby som bol úprimný, celú noc sme neprespali a boli sme pripravení na akýkoľvek náhly útok. Možno sme mali prehnanú reakciu, avšak stále sme mali pocit, že na tomto mieste sa stalo niečo zlé. Nehovoriac o tom že v inzeráte sa písalo že ide o chatu bez elektriky avšak elektrika tam bola a bola šikovne skrytá. Najhoršie na tom bolo asi to že tam nebol žiadny signál.
Na ďalší deň, hoci nevyspaní, sme sa vydali na naše posledné stanovište vo Švédskom meste Göteborg, odkiaľ sme vzali trajekt do Dánska. Mali sme malé pozorovanie, že Švédsko nemá takú pôsobivú prírodnú scenériu ako Nórsko. Celkové zhodnotenie nášho výletu - bolo to neustále vyvažovanie medzi dobrými a zlými stránkami, ale nakoniec prevládala tá dobrá stránka. Bol to mimoriadne poučný výlet, ktorý nám ukázal, aká je Nórsko krajina. Je to príroda ako z najkrajších snov, s neskutočnou čistotou, a všetko tam fungovalo tak, ako má. Bolo vidieť, že sme v kráľovstve a nie v obyčajnom politickom systéme. Pripadalo nám, že všetky krajiny s monarchiami, ako napríklad aj Dánsko, Lichtenštajnsko a podobne fungujú lepšie ako tie bez nich. Verím, že im záleží na ich krajine. Prešli sme najdlhším podmorským tunelom sveta, ktorý sa dodnes považuje za technický zázrak. Tunelov tu bolo veľa, ako húb po daždi, a každých pár metrov sme prechádzali z jedného tunela do ďalšieho. A to bol náš výlet po Nórsku, ktorý neskôr inšpiroval zastúpenie značky Heimplanet práve tu u nás doma. Stan od značky Heimplanet, na ktorý sa dalo vždy spoľahnúť bola asi jediná istota, ktorú som na tomto výlete mal.
